Tikajú počas celého života a ovplyvňujú každý jeden váš deň. Reč je o biologických hodinách. Naučte sa im načúvať a zmeňte svoj život k lepšiemu!
Všetci sme súčasťou sveta, ktorý funguje v 24-hodinových cykloch. Ide o jav známy aj ako cirkadiánny rytmus. Striedanie dňa s nocou nás prirodzene núti pravidelne zameniť fázu bdenia za fázu odpočinku. Narušenie týchto rytmov môže nášmu zdraviu spôsobiť nezanedbateľné škody.
Pravidelne obetujete spánok práci alebo zábave? Zostávate často hore aj napriek únave? Podľa doktorky Roseanne Armitage, odborníčky na spánok na univerzite v Michigane, sa spánkové vzorce ľudí čoraz častejšie vymykajú prirodzeným rytmom. Lákadlá ako internet a televízia spôsobujú, že aj veľmi mladí ľudia chodia spávať neskoro, a narušujú si tak spánkový režim. Je pritom dokázané, že nedostatočne zregenerovaný organizmus je náchylnejší na neurózy, infarkt či depresie.
Jedna štúdia za druhou dokazujú, že fyzicky aj psychicky najlepšie fungujeme, keď sú naše vnútorné cykly dobre zosynchronizované s vonkajším svetom. Málo spánku má negatívny vplyv na našu pamäť, koncentráciu aj imunitný systém. Dlhodobé užívanie liekov, najmä tých na spanie, však môže spôsobiť viac problémov ako úžitku. Tiež radšej zvolíte inú cestu? K alternatívnym metódam liečby patrí úprava životného štýlu, kedy výnimkou nie je ani zmena zamestnania. Pre zlepšenie spánkového režimu je dobré upraviť i stravovanie a dopĺňať si látky, ktoré sú telu vlastné, t.j. vitamíny a minerály. Pri ich nákupe cez internet ušetríte napríklad vďaka zľavovým kupónom. Čo by stepovedali na taký Pilulka zľavový kód?
Snívanie pre zdravie
Okrem základného cirkadiánneho rytmu sa každý deň vyrovnávame aj s ultradiánnymi rytmami. Tie sú kratšie a v priebehu 24 hodín sa nám niekoľkokrát opakujú. Medzi najznámejšie z ultradiánnych rytmov patria snové cykly spánku. Dávnejšie sa zistilo, že kým sa dostaneme do hlbokého snového spánku (všeobecne známeho ako REM fáza), najprv prechádzame niekoľkými prehlbujúcimi sa stavmi. Počas noci dokončíme zhruba päť cyklov spánku v REM fáze.
Lekári a vedci sa zhodujú v tom, že naše telo pracuje pri väčšine úloh v 90-minútových cykloch. Po hodine a pol nám už badateľne klesá pozornosť a celkový výkon. Na mieste je teda krátka duševná prestávka, ktorá mozog „osvieži“ a naštartuje k ďalšej práci. Ľudia, ktorí pracujú výlučne hlavou, vedia, že najlepšie sa dokážu koncentrovať spravidla medzi desiatou a jedenástou hodinou dopoludnia. Najťažšie úlohy si preto plánujú na čas pred obedom.
Skupiny ľudí najviac náchylné k narušeným biorytmom:
✓ zamestnanci nočných zmien, resp. ľudia s často sa meniacou pracovnou dobou (vrátane lekárov, policajtov, hasičov, pilotov a podobne),
✓ ľudia často prekonávajúci časové pásma, tzv. jet lag,
✓ obyvatelia miest, kde slnko cez deň svieti krátko,
✓ ľudia, ktorí konzumujú zvýšené množstvo kofeínu, alkoholu a nikotínu.
